Ozks: koda luvondoź erźań oznomaś

Erźatne ciďarkssto jovtniľť: veles puromsť kudoraśkeť źaryja uezste — nist-ejkakšost marto, nalčirkevteme - ružijavtomo.

«Mezeks puromide» — kevkstemanteń lomańtne panžiľť isťa: uľneś «aťat-babatneneń oznoma»; koenť koräs syń počodyľť modaso maronť — ledstnema pandonť.

Malav nile pingeń jutaź, Čukal velev tago uskiť moda.

Sonze uskiť erźań veletneste - oštneste, kandyť paketse - keskavso — dy sravtyť maarganť.

Vejke lomań puty anśak komoro.

Anśak, istät komorotneste vačkaź maaroś.

Te koeś nevti ozksonť ejtenze eŕva-kodat valtnede sede vadŕasto.

Oznomaś ušodovi avoľ kužoso pškademastonť — son ušodovi aťat-serďatnes kistenť, tečiń eŕamo tarkasto maaronteń uskoź modastonť.

Ozks valoś moli «oznoms» erźań tevlemstenť.

Anśak te avoľ vejke ilań lem — Ozks, te vejseń oznomanť lemeze.

Ozkstneń jutavtyľť kudoso, pakśaso, kalmazyrenť vaksso, repešťaso; syń purnyľť ve kudoraśke, veleń avat eli ćorat — etnograftne śormadyľť baška «babań ozkstnede» dy «aťań ozkstnede», — vese velenť eli, pek čurosto, źaryja mastorbujste lomantneń.

Veleń ozks — veleń oznoma; Raśkeń Ozks — raśkeń, vese-raśkenť.

Umoń ozksonť araseľ kovkerkssenť vejke jutavtoma čize — sonze škanzo aravtyľť pakśatne dy rakšań gurtne..

Tunda oznyľť rakšatneń vasence panemadonť - pakśań videmadonť ikele; kizna — alašatnede, tikšeń ledemadonť ikele dy norovtneń keneremste; śoksńa — pakśań tevtneń pŕadomado mejle..

Koda veleś anokstaś ozksonteń

Tarkanťkak kočkiľť avoľ koda pongi: veleń tombale, vireń čirese, vedenť vaksso, syre tumo, pekše, kilej eli piče alo..

XIX pingeń vejseń oznomadonť sehte lamo jovtnemt kadś Pavel Meľnikov-Pečerskij «Očerki mordvy» kinigasonzo — veleń oznomado peľkseś, śormadoź Nižnoeń teŕuhantneń koest koräs.

Sonze jovtnemazo karmavty jožomaŕaź vanomo sodamočiń liśmapŕatnes: Meľnikov purnyľ vejs eś seľmse neezenť, pravoslavnoj poptneń sermadovksost, «Geografijań obščestvań» materialtneń dy policijań iskovamoń baška tarkava tevtneń — 1848-ce ieste son sonś jutavtś oznomado iskovamonť, konadonť mejle pekstazeľť malav veďgemeń oznyćat - peľkskirdićat.

Eŕavi teškstams: sonze sermadovkstnese jovtnevi avoľ vese erźań moda mastoroń vejseń kojtnede-luvtnede.

sonze «veleń-oznomaś» nevti anśak XIX pingeń vejke tarkań oznoma kuronť koenze-luvonzo, avoľ kezereń škań Čukal velese Raśkeń Ozksonť scenarijenzë..

Teń pŕasonť kirdeź, sonze sermadovksonzo pitnede-pitnejť — syń nevtiť oznomanť vese kemikuroń, lamo čiń perť, teveks.

Vese ušodovkšnoś źaryja čide ikele repešťas sovamodonť.

Ińaťatne sakšnyľť pŕavtonteń (ozaťanteń) — tev-vetićanteń, kona vanstaś ilań uliparonť: štatoltneń-ine paŕtneń, peeľtneń-kečetneń.

Obran ošoń śormadovkstnese pŕavtoś seedste kadoviľ te tevsenť pingenze perť, kuš kemikuronť uľneś meľtopavtomazo kajamonzojak; son vanstyľ uliparonť, vetiľ oznomanť, sakšnyľ meľs peľkstamotnede, aštiľ velenť peľde kirdivijtneń ikele.

Ińaťatneń marto vejse, pŕavtoś kočkiľ činť, loviľ anokstazenť, javšiľ tevtneń — Meľnikovoń śormadovkstnese nevteź zńaryja tevť, konatatneneń kočkiľť teićat: purnyćatneste saeź, syveľ pidićatneń-simema kajsićatneń viďs.

Veletneva jakiľť purnyćatne ine keďge marto; kudotnese avatne anokstyľť počt, meď, oj, alt dy jarmakt.

Purnavkstnede pidiľť pijat-pureť, vešniľť-kočkiľť anoksoń rakša — uleze son ve ponańťusso.

Oznoma čistenť kemikuroś soviľ repešťas putoź luvso: ćoratne, avatne dy tejteŕkatne aštiľť baška jonga.

Ine čuvtonť ikele putyľť kšiť-salt, simemapeľ marto keďgeť.

Źardo čuvtopŕastonť , koso kekšiľ ozaťaś — oznomań vetićaś, — maŕaviľ «Čaťmonede!», — kortamotne lotksiľť.

Lomańtne štavtyľť pŕast, puľziľť dy jovtyľť oznoma valtneń vetićanť meľga.

Pškadiľť avoľ vejke pazneń: śormadoź oznoma valtnese vešiľť modań, vedeń, vireń, kudoń dy rakšań kirditneń peľde — meeľcek-meľga - skaltneń , alašatneń, revetneń raštamodo.

obščine urožaj, a zemle i rošče ih doľa. Anoksonť maksomado mejle syvelenť pidiľť vejseń sorgavksso dy javšiľť «eŕva lomanenteń — suskomoń-suskomoń» ; simemapelenť peľksenze ozaťaś valyľ čuvtoundoks alov — kemikuronteń nueź-raštaześ, modanteń-repešťanteń esest peľksest.

Ozksoś pŕadoviľ avoľ oznomań meeľce valso — son pŕadoviľ vejseń jarsamostonť, eŕvasonť eś suskomań saemasonť..

Meze vanstovś, a meze purnaź odsto

Neeń Raśkeń Ozksoś, veľmevtezeľ 1999 ieste Čukal velese. Son jutavtovi avoľ vejke, kezereń škatneste vanstaź, scenarienť koŕas. Sonze anokstyćatne vešnesť-purnasť kojtneń -luvtneń arhivtneva, veleń kojtneste, lemkundamoń luvtneste, simvoloń od teematneste..

Veľmevtemaś topavtozeľ avoľ kirdivień meľse: kuľań sravtnemapeľtne lemdiť ušodyćatneń jutksto vasńajak Kšumancäń Pirgužeń, Mariź Kemaleń. Jovlań Olo (Vladimir Romaškin), «Toramanzo» marto, lezdaś teeme od ilanť moramoń-seďamoń, kištemań -pŕań veťamoń, koj-luvonť.

Bogatova Oľga etnografonť pakśa-iskuvamonzo nevtiź: tečiń ozksoś polavtozevkšneś veľmevtemado mejlejak.

Eŕamopingeń tevkońovtne nevtiť — eŕva kodamo tarkań kojtne -luvtne, umoń dokumentne, a jovtniť ozksoń jutavtomadonť vejkine scenarień koŕas: sonś maaroś, sonze langs modań počodomaś (ledsťasynek 1629 ień kevkstematneń-iskuvamotneń ); aťatneń-serďatneń lemeń kundamoś; vejse anokstaź vejseń jarsamoś; štatoltne; lomań jutkova javšeź anoks jarsamopeleś; kočkaź ilań vetićatne.

Ozksoń veľmevtemste oznomas sovavtoź kojtne-simvoltne: vese-raśkeń ine štatol (1999 ieste Ozkssonť štatolonť stalmozo uľneś 165 kilogramt , 2004 iestenť - malav 300 kilogramt, kolmo metrat seŕse); «Inetneń lemest kundamoń ceremonija»; kužo kunškanteń, moraź keďte-keďs molema (teeź, sovavtomga ozksonteń ťoženť lomanť. Idejaś uľneś Jovlań Oloń (Vladimir Romaškin) «Toramań» jurovtyćanť. Keďte-keďs molemste moramoń peľkseś nej lovovi lomantnese kezereń škań koeks, isťamo vieveks son maŕavi oznyćatneneń); Aťań Ezem kona 2004 iestenť saeź kočkavi ińaťań arsijkuroks; kirdijjuroń dy Ińazoroń kočkamo luvtne (2019-ce ieste, Raśkeń Ozksoń jutavtomsto, Aťań Ezemeś, kemgavtovo vajgeľse kemgavksovotnede, kočkize Ińazoroks Boľaeń Syreseń).

Polavtovś anoks maksomań koeśkak: rakšań pečkemaś jutavtovi avoľ veseń pingste — syvelenť anokstyť ikelev, peľkskirdićatneneń kedezest son pongi vejseń jarsamsto.

Toloń peŕka luvoś.

Pokš štatoloś a kirvaztevi sonś: toloś veľmevtevi vejseń jarsamopeľ marto sorgavkstneń vaksso.

Tolavanteń — tolonteń — eńaldyť: maksozo valdo dy lembe, a kirtazo a kačavtozo; vasence tolbanďastonť veľmevtiť teskeń Bueń štatolonť , sonze ozavaś eli ozaťaś kandy maaronť malas, dy toso nile ińaťat, nile jondo, pačtiť tolkelenť Raśkeń štatolonteń.

Vejke tol śulmi vejseń jarsamonť, teskeń raśkenť dy vese puromoź lomańtneń..

Neeń oznomasonť vasence pškademaś Ineškipazonteń — Ine Škićanteń; sondenze mejle pškadiť raśkeń aťat-serďatneneń.

Te kompozicijaś — kememań čaŕkodema , kona škineź veľmevtićatnese XX pingenť pesenze.

Vanstovś ejsenze umoń ledstnemań etika: aťatneń-serďatneń morga ekšs terdemste, meriť «miń ejstedenk čačinek, miń tynenk velävtano» — dy vešiť: iľado kežijavtne, źardo tago-kiń lemenze stuvtynek..

Oznomanť veti ozava, lijasto - ozaťa — koeń-luvoń arnevť sodyćatneń jutksto; teťat-avatneń peľde eś ejkakštneneń ozavań-ozaťań tarkatne ezť topodekšne, isťamodo kosojak a jovtnevi, kemikuroś sval kočkiľ lomanť, konat sodyľť oznoma valtneń-luvtneń.

Kŕostoń-maaroń jutkso

Ozksonť eŕamopingeze te kuvaka peľkstamo pravoslavijań ceŕkuvanť marto, konań sval nežedś Rossijań imperijaś.

Peľkstamotne moľsť avoľ anśak sede, koda lemďams Pazonť.

Peľkstasť kalmazyreń modadonť, keremeťnede, oznoma keľdenť, lemeń kundamo jarsamopeľtnede, lomań kuroń meľtopavtomadonť vejs purnavomo, ceŕkuvań-kirdivień pŕavtneń apak kevkstne.

1629 ieste, kevkstematneń panžomsto, Čukaloń erićatne ledstnesť carenť ikele škań a meremadonzo «ruztneneń» simems-jarsams oznyćatneń marto: «ruzoń» vanyćatneń ozksonteń noldasť, anśak vejseń jarsamos-simemas – ezť terde.

Kirdivieś javś eś kememanť lomań kememadonť avoľ anśak hramtnese – morga ekšsejak!

Ozksoń kardmodonť, końovs putoź, careń baška merema eź mueve. Anśak tede mejle, dokumentneń hronikasonť Raśkeń Ozkstnede kodatkak ledstnemat a vastneviť. Jutavtnesť veleń, kudoraśkeń, lemeń kundamoń praktikat.

Kalmazyŕ, konań karmavtsť pultamonzo

Sehte staka ťuremaś uľneś Teŕuševań bujse 1743 ieste.

Kristianoks navamoś, se škanteń, teevś kirdij politikań peľkseks: 1740 ień ukazsonť uľneś mereź veľavtoms lija kememań lomantneń hristianoks jožo maŕaź, «so vśakim smireniem», vijse kińgak apak karmavto — eŕamosonť uľneś lijaks: navamo missijatneneń lezdasť činovniktne ušman kurotneń marto. Tede baška, navaźtneneń (novokreščennym) maksnesť kajavksoń ľgotat, eś kememaso kadovićatneń – čavsť-lepšťasť.

1743 ień panžikovoń 18 čiste Nižegorodoń dy Alatyreń episkopoś Dmitrij Sečenov, lotkaś Sarlej velese.

Ceŕkovanť vaksso uľneś erźań kalmazyŕ čuvtoń kudyne marto kalmo langotneva.

Sinodonteń eś śormasonť, episkopoś jovtneś, koda merś jažams kudynetneń, teemga neť «pengtnede» tolbanďa, jarsamoń anokstamga. Tede baška kotgemeńška kalmolangoń palmanť pultazeľť, kadoźtneń son arseś pultamost sede tov, a kalmazerenť lemďaś «pazsonť a večkeviks, «bogoprotivnoj», koeń tarkaks.

Seśkeveleń dy vakska veleń erićatne purnavsť kalmazerenť idemanzo.

Sede tov tevtnede miń sodatano vasńajak ceŕkuvanť dy kirdivienť peľde. Kortamo koeś synst vide jatoń, kepsetemas promoźtne lemďaviť «idolatoroks», «zlodeeks» dy «voroks».

Tevkońovtne jovtniť, keľa, lomantne synś kajavsť episkoponť svitanzo langs; Sečenov kekšś vasńa ceŕkovaso, mejle kaśkaso, terdś kirdienť navams erźatneń vijse, a kalmazeŕtneń jažams moda viďs, a sodamga kijak sede tov, kie koso kalmaź.

Isťa ušodovoś 1743–1745 ietneń Teŕuš bueń kepsetemaś— sonze juronzo avoľ anśak kememaso, anśak tuvtaloks uľneś kalmazerenť jažamoś-puľtamoś.

1743 ień meďkovsto erićatne peńaćasť volosteń azoronteń igumentneń langs: martost, keľa, saś kapitan ušmoń kuro marto dy syń naviť lomantneń melest karšo «iz pod nevoli»; kudoraśketne orgoďsť kudotneste ejkakšost marto, pakśatne nuemań pingste aštiť važodićavtomo. Peńaćamsto veleń erićatne ledstnesť careń a meremadonť vijse, meleń karšo, navamodonť.

Kepsetemanť madstiź ušmanvijtnese.

Vesemastorga navamoś poladozeľ: Mordovijań kirdij arhiveń końovtneste sodavi, 1740 iestenť saeź, 1762 ień viďs, pravoslavijas uľnesť navaź 67,5 ťožeť lomanť, konatatneń se pingeń tevkońovtne lemďasť «mordva» naŕgamo valso.

Valske marto pričastija - čokšne ozks

Anśak navaźtne eziź kado eś kememanť: 1746 ieste Sečenov peńaćaś od kristiantneń langs, syń, keľa, a jaksiť službatnes, a kandtniť kŕostt, a kirdiť post dy kalmiť kuloźtneń avoľ ceŕkovań luvso.

Episkoponť turtov te uľneś a kunsoloma; veletneń turtov — varštamo vanstoms ikeleń eŕamonť od oficialoń kememanť alo.

XIX pingenteń hristianoń dy erźań kememań perťpeľkstne avoľ sval aštesť karado karšo — seeďste syń čovoŕavkšnosť-kodavkšnosť vejs.

Ejteń nevtića tevde śormadś Meľnikov: holeranť pingste, 1848 ień meďkovoń 8 čiste, Sarlej dy Seske veleń erićatne tejsť pričastija pravoslavijań ceŕkuvaso, a seke čiń čokšneste, malav veťgemeń lomanť, jutavtsť viŕse ozks vaz, pija dy restaź al marto.

Imenijań pŕavtvetićaś javoľavtyze jutavtoź ilanť «otstupnikeń teveks», oznyćatneń ozavtyź ostrogoń pekstamokudos, anśak iskuvamodo mejle synst noldyź dy maksyź ceŕkuvań pŕavtneneń meleń vitnemas - «na uveščevanie».

Uli Meľnikovoń lijajak jovtnema kavto kememań čovoŕamodonť: pŕavtoś sede tovgak kirvaźtiľ umoń vejseń štatolonť — anśak navamodo mejle aravtś sonze pazavatneń ikele, a ozkstneń oznyćatne seeďste jutavtyľť targočitneva.

Kezereń škań toloś eź joma: son vandoldy od kememań pertpeľkssenť potsonzo.

Seks te eŕamopingenť langs a jon vanoms anśak koda «erźatneń ťurema hristosneń kememanť karšo».

Lamot erźatnede pravoslavijas sovamodo mejle, seke oznyľť repešťatnese, kundsiľť serďatneń lemest, veľmevtiľť erźań štatoltneń.

Konflikteś kirvastevkšneś toso, koso ceŕkovań kirdijtne karmavtsť oznomo anśak synst kojtnese-luvtnese.

Post ozksoń buka karšo

Kavto kovkeŕkseń vejs kodamoś nejavś ozkstneń veľmevtemstejak.

Oľga Bogatova śormady Mariź Kemaleń ledstnematnede, sede, koda vasence Veleń ozkstneń anokstamsto, Tašto Kšumanćań erićatne ezť karma pečkeme bukanť Petrań postonť škastonzo — jarsasť kaldo, kšide dy meďte. Sede tov oznomanť karmasť jutavtomo postoń pŕadomado mejle, a rakšanť pečkiľť ceremonijań ušodomado ikele.

Veľmevteź koj-kirdatne sťavozeľť avoľ čavo tarkaso: oznyćatne uľnesť pravoslavnoj veleń erićaks, konatneń turtov ceŕkovań postoś kadovś erića koeks ozkssonťkak.

Tečiń kojtne-luvtne čačtazeľť peľkstamotnese, kompromisstnese, kavto kememań kovkeŕkstneń ve luvs śulmamosonť.

Ozksto mejle davoloś

2004 ień meďkovoń 10 čiste, Raśkeń Ozkstonť mejle, konflikteś tago liś vesemeń seľme ikelev.

Nile čide mejle Ignadbujganť jutaś viev davol: jangaź kudot, valdovijpačťamo linijat dy sedť, čavoź lomań.

RPC-ť Saranoń eparhijasto zńaryja lomanť śulmiź zyjanonť ozksonť marto: Aleksandr Pelin protoiereeś lemdinze ozkstneń «čopoda vij marto nalksemaks», Ignadveleń ceŕkovanť nastojateleze jovtneś, nile poptnede, konat oznosť Čukalso jutavtozenť pazdo tuemaks «bogootstupničestvaks» lovomadonť. A eparhijań missionereń peľkseń pŕavtoś javoľavtyze davolonť «Pazoń peľde śaldomaks».

Nama, te uľnesť anśak baška klirikeń javoľavtomat, avoľ ceŕkuvań meľssamo – anśak syń nevtiť, 2004-ce iestenťkak, teskeń duhovenstvań peľkseś neś erźań eś kojse oznomasonť avoľ lija raśkeń kuľturań kadovks. Synst turtov te uľneś jatoń kememavień teveks.

«Erźań Mastor» kuľalopaś veńksťaś teń langs śormadovksso «Ah už eti jazyčniki!» — redakcijaś kevkstneś, meks svetskoj mastorso erźatneneń a merevi pškalems Pazonteń tiriń keľsenť, aťań-serďań kojtnese.

Sonś «jazyčnik» valoś kuľalopanť turtov uľneś avoľ naukań termineks, te uľneś jarlyk, kona javi vijse maksoź kememanť dy kememanť konań mereź istožams.

Kirdij scenarień koŕas Ozks

1743 ieste kalmazyŕ vaksso ťuremadonť ejste, 2004 ień davoldo peľkstamotneń viďs — kavto dy peľ pingede sede lamo.

Te škań perť polavtovś alamodo a vesemeś: kirdijmastoroś, ceŕkovań veťamoś, keleś dy ozksonť formatozojak.

Eź polavtovo peľkstamoń pŕavt kevkstemaś — erźatneń meľtopavtomast oznomo eś moda langso, eś keľse, apak kevkstne setneń, kiť lemdiť ozksoń jutavtomanť «avoľ isťamoks».

Lepšťamoś veľavtś ozksonť marto vejse.

Vasence veľmevteź Raśkeń Ozkoń jutavtomado ikele, rajonoń administracijaś javoľavtyze sonze a teevića teveks, a seľsoveteń pŕavtoś, rajonoń potmoteveń peľksenť načaľnikenze marto, ikelev mersť anokstyćatneneń: promksonteń, keľa, apak makso jutavtomań sankcija, seks sonze jutavtomazo kardaź «zapreščaetśa».

Ozkoś teke jutavtozeľ — 1999 ień meďkovoń 17 čiste.

1629 ień Čukaloń erićatneń «pokazanijatnede» saeź, 1999 ień ROVD-ń «predupreždenijatneń» viďs— 370 ieť, anśak kortamotne sekeť.

Veľmevteź ozkoś a kuvať kadovkšnoś veľmevtićatneń keďsest.

2004 ień aštemkovoń 17 čiste Mordovijań pŕavtoń ukazsonť № 80-UG Raśkeń ozkoś sovavtozeľ «nacionaľno-foľklornoj pokščitneń» riśmes — erźatneń pŕavt oznomast teevś ministerstvań kovkeŕkseń vejke stročkaks.

Sede tov piŕavksoń keleť-kuvaltneń eŕvaksť višilgavsť: programmanť kemekstyť učreždenijatnese, scena langsonť činovnikeń šumbrakstnemat, «za trudovye uspehi» śukońamot-gramotat, ozksoś veľavtovi teatrań nevtemaks – tede miń śormadokšnynek baška.

2022 ieste Čukal malaso ozkssonť piriź policijaso-OMON-so, ozksov sovićatneń neľgsť erźań koctneń. Vasencede, 1999 ieste saeź, ozkoś jutaś raśkeń koctomo!

Lomantne, konat veľavtyź raśkenteń ozksonť, teevsť ozkssonť aštiks-a eŕavikseks.

Te koeś sodaviks — seke, kona uľneś «Erźań Mastor» kuľalopanť dy Erźań keleń idema Fondonť neľgemste: lukšonť-kedenť kadoms, ejtenť polavtoms, škićatneń eškems ve jonov.

Eškeź ajgemanť tarkas kirdivieś sťavtś kavtaśkeť — psevdo «Aťań Ezem», kirdij teatrasto «ińazoroś», konań kočkiź avoľ ozksso, koda meri koeś, a Puškin lemse bibliotekaso.

Peleź repressijań od tolkuntnede, alkuksoń Aťań Ezemeś važodi kekšneź, salava; veteranonzo jutasť iskuvamoń-prigovoroń pačk.

Ozksoń neľgemanť, koda kuľalopat-fondtneń neľgemastkak, smusteze-ejteze vejke: raśkenť neľgiť avoľ ozksonť, avoľ kuľalopań noldamonť, raśkenť neľgiť tarkatneń koso son purnavkšny eś meľse

Isťa lamo kirdij styľamot ozksonť peŕka, maksyť čaŕkodema: kirdivieś peli avoľ štatoldonť, avoľ saeź keďte-keďs moraź jakamodonť – son peli raśkedenť, kona mašty purnavomo kirdivienť apak kevkstne.

Erźatne nevtekšnyź te maštomanť avoľ vesť: synś veľmevtiź Raśkeń Ozksonť dy jutavtyź sonze ROVD-eń a meremanť langs apak vano, synś kočkasť estest ińazort, kolońgemeń ieť noldasť eś kojse-meľse kuľalopanť, konań kavsť idiź sudtnese prokuraturadonť – Roskomnadzordonť.

Miń lovtano erźatneń sehte passionaroń raśkeks Rossijań suomi-ugrań raśketnede — dy te avoľ kompliment – eś pŕa šnamo. Te ćotavks lovoź tevtnede.

Passionaroń tešksenť kirdivieś nei iľvedevksteme; sekskak vany ozksonť meľga isťa, koda a vany kodamojak «foľkloroń pokšči» langs.

Koj-kirdatne ezť pačkode minenek polavtomavtomo.

Veleń - kudoń ozkstne vanstyź baška umoń kojluvtneń; raśkeajgemas sovićatne purnasť ejstest od veseraśkeń koj. Kirdivienť, oznoma tarkań neľgemste, eź lise neľgems principenť: vejse anokstatano, vejse jutavttano, vejseń jarsamoso vejse pŕadtano.

Raśkeń ozkstne jutavtoviť vesť kolmo ień perť meďkovsto; teń koŕas syća Ozksoś jutavtovi 2028-ce ieste.

Kodamoks son uli — kaźonnoj nevtemaks- predstavlenijaks eli Raśkeń Ozksoks — avoľ ukazoń meľssamoś.

Ozkoś ušodovi toso, koso vejseń pinkssenť, vejseń moramosonť, arasť vannyćat!