Pejeďkšnemat

    

— Vadik, jovtnek, meze toneť kazsť čačoma čistëť?

— Nesak vaľmanť alo 600-će «mersënť», piželžïćanť!

— Aga! Paro mašinaś!

— Samaj isťamo ťusoń kartuzke…

    

Vastovsť kavto ojat. Vejkeś kevkstni:

— Koda eŕat?

— Vesemeś lads: nim dï ejkakšom — koda veseń. Ton žo koda?

— Mon eś ninť marto javan.

— Ton mezť, niť isťa večksï važodemanť, vańksčinť, sval kudojutkoń tevsë.

— Samaj teńsë tuvtalośkak, sťat veť simeme, veľavtat — acamotne uš purnaź.

    

Kortniť kavto jalgat:

— Vaśa, meze ton merevliť, vastovliťkak isťamo tejteŕ-ava, kije vesemenť prosťasï, sedejmarića, žalića dï parste pidi-pani? Vaśa arsezevś dï merś:

— Šumbrat, avaj…

    

— Tïnk niś važodi?

— Važodi. Jutavtïćaks.

— Koso?

— Lavkaso.

— Koda čaŕkodems «lavkaso»?

— Isťa čaŕkodemskak: jaksi lavkatneva dï jutavtni moń jarmaktneń.

    

Moľś ćoralomań. Vastïze kumonzo.

— Meze uskat, kum?

Kumoś valgś nurdsto, moľś ćoralomanenť malas dï toškadś pilezënzë:

— Pineme.

— Meks toškaź kortat?

— Alašaś iľazo maŕa.