Erźań pokšt, pokštineť

Obraščenije Ineškipazu (toľko na erźa jazïke) zakončeno. Ozava prosit prisutstvujuščih vspomniť ušedših v mir inoj svoih blizkih, svoih predkov. Obraščajetśa k nim, predkam, takimi slovami:

Erźań pokšt, pokštineť, Pokšťań pokšavineť! Sïrk merezë, pokštineť, Matraź-ojmaź kiśkinenk, Kepsť merezë, babineť, Raužo čovaľa modïnenk. Vana terdťadïź Ozksov Kši-salonok varčamo, Pureń-bragań korštamo. Ašo keďsë paninek, Šožda meľsë pidinek. Sado vaksozonok, Čovoŕavodo jutkozonok, Načtïnk kośke turvinenk, Peštink vačoń pekinenk, Tańškavtïnk sëpej kurginenk. Kiń lemezë kundavi, Kiń lemezë stuvtovi, Iľado kežijavto, Iľado ordaškale. Vese tïń — sedejsënek, Vese tïń — minek veŕsë. Miń tïnk ejstë lisinek, Miń tïnenk veľavttano. Sado, vese sado! Iľazt ule ve jondo vanïćat, Iľazt ule seľmeń śavadïćat. Pačkodezë, molezë! Paz, čangodť! Erźanskije praotcï-pradedï, Pramateri praotcov! Pusť vzdrognet, pradedï, Vaša sdavlenno-spokojnaja koža, Pusť podïmetśa, pramateri, Na čörnïj biser pohožaja zemľa vaša. Vot priglašajem vas na Ozks Poprobovať hleba-soli, Ispiť pure i bragi. Belïmi (t.je. čistïmi) rukami stŕapali, S ľogkimi pomïslami varili. Pridite k nam, Smešajteś s nami, Namočite suhije gubï vaši, Napolnite pustïje želudki. Podslastite goŕkije rtï. Čö imä vspomnitśa, Čö imä zapamätujetśa, Ne obižajteś, Ne serditeś. Vse vï — v naših serdcah, Vse vï — v našej krovi. Mï ot vas proizošli, Mï k vam verńomśa. Pridite, vse pridite! Pusť ne budet so storonï gľaďaščih, Pusť ne budet zavidujuščih. Pusť idet-dojdet do vseh! Bože, daruj blagodenstvije!