Gipnoz

Nujań Viďaz

Teatrań pokš zaloś peškse. Lamot aštiť sťado, stenas nežedeź. Isťamo spektakľa, isťamo final marto, araseľ avoľ anśak od lomaneń Goŕkojeń lemsë teatrasonť, Bakuso, araseľ, arsevat, Moda-mastorlangsojak. Sekeń vant, źardojak. Sasť avoľ anśak odt eli ejkakšt, sasť sïreť, ćorat, avat, azerbajdžant, ruzt, armänt… Maŕaviť toškamoń, piles eľ pačkolića vajgeľť, noskomat, kozkstnemat.

Učiť.

Okojniki, tribunanť ekšs lisś teatrań Mustafajev direktoroś, pokš, kelej lavtov ćera. Sijaso tokaź kuvaka raužo čerenzë valańasto sudŕaź udalov. Langsonzo raužo kosťum, alganzo raužo panar. Vitinze, sede jonsto putïnze seľmukšonzo sudonzo langs, kozkstaś komorozonzo dï valtnëń targseź, apak kapša, putneź nusmańasto javoľavtś: «Včera, to jesť treťego marta 1953 goda umer vožď mirovogo proletariata, Generalissimus, Generaľnïj sekretaŕ Ck Vkp (b), naš vožď i učiteľ, dorogoj tovarišč Stalin. Prošu počtiť pamäť vernogo leninca, geniaľnogo zodčego stroiteľstva soćializma v našej strane minutoj molčanija…»

Lodor-lodor sťasť vese. Nuŕkine, talakadomań kaštmolema, dï śadot peštiź zalonť lajšemań vajgeľsë. Avardsť iľseź, avardsť nireždeź, avardsť vajgeľteme dï vajgeleń noldaź. Koj-kiť val marto. Maŕavś, sekundat, dï uvttonť londadï potolokoś. Stalinëń kulomado pačtića rizksëv promksoń vetićaś eńaldś ojmams dï ozams eś tarkavast. Sťažo. Zaloś lažnoś. Savś tenzë pškadems źarïjaksť.

Okojniki purnavoztne ozasť. Engamsť. Anśak testë-tosto marsevsť vajkstnemat dï avardemań iľsemat.

Rizksëv promksoś poladovś.

…Omboće čistënť teatranek, vanstïćasto sajeź direktors, saimiź Azerbajdžanoń Kirdijkuroń kudonť ikeľga sravtovoź kelej-pokš ploščadenteń. Te lamo etažoń, Stalinëń stiľsë, ašo-jaksterť rakuškasto vačkaź kudoś vanï čilisema jonov, šeržej Kaspijenteń. «Sodams, uľneś-araseľ ejsënzë Stalin jalgaś?» — saś prevzëń apak učo. Sonzë azorozo tovarišč Bagirov, Stalinëń malaviks jalgazo, azerbajdžantnëń dï lijatneń kommunizmas vetićast, ašteś prezidiumso. Lomantnede — ineveď, avasolo sëťme škasto sëń seľme Kaspijeś.

Mitingenť panžize sonś Bagirov. Son dï pŕavt jalganzo-ojanzo aštesť, nejavsť vasoldo, pŕas putomavtomo, sťado omboće etažonť sëŕsë kepedeź tribunasonť. Ikelest mikrofont.

«Pozavčera, to jesť treťego marta 1953 goda skončalśa tovarišč Stalin, Generaľnïj sekretaŕ Ck Vkp (b), naš dorogoj tovarišč, vožď i učiteľ, prodolžateľ dela velikogo Lenina, stroiteľ novogo, soćialističeskogo obščestva. Prošu počtiť pamäť tovarišča Stalina minutoj molčanija» — radio-vijevgavtnićatneń veľde sravtnevsť kortïćanť valonzo kunsolïćatneń pŕast veľkska ploščadenť keles.

Opšt. Teke kijak erijks eź kadovo. Kulosť.

Anśak pŕadovś rizksëń minutaś, zëŕkstasť lamo zërťsë puškat. Zalp meľga zalp. Lednemaś sedejak vijevgavtïze sedej aparonť. Źarïja ťožań kurgsto lisś vejsëń lažamo. «U-u-u…» Prok kepetetś dï lažnozevś apak učo vijevdejak vijev varma. Avardsť, seľvedť valsť sïćatne, teke eriť mejeľće či, teke teči-vandï veseń pańsïź čopoda latko čires dï… Eli, meŕat, vandï londadï meneleś.

    

Teke minuta meľga minutat eskeľasť ijetne. Maŕavś, Stalinëń pingstë topavtoź jakstere dï raužo tevtne, keńarksoń dï sedejak rizksëń seľvedtne źardojak a stuvtoviť. Sval karmiť kirdeveme meľsëst. Isťa eź lise. Lomantne kadovsť lomaneks: koda sestëjak, eŕva valonteń kemićaks dï «veťavićaks». Kov meriť, tov eskeliť. Lisi, šožda sïnst sajems gipnozoń komors. Beŕań. Viźks kisëst. Iśak «sovetskoj lomantne» uľnesť Paznëń a kemićaks, nej, neketne vana — pramozost oznïćat. Lamot kandtniť krest. Iśak Prezidentëś ćeŕkovatneń pŕasto bajagat jortneś, teči — poptneń kedest palsi. Dï tago tenzë kemiť, koda kemsť Džugašvilineń. Meks urokoś a urok? Meks lomaneś a eŕavi vetićavtomo, esenzë prevsë erićaks? Lisni, arasť sïń, prevtne! Sodamočiń zepenzë, lovt, čavot. Uleveľťkak, vereń valomatne — mezeń kis? — Avganso, Ičkerijaso, Budapeštsë, Pragaso, Kandopogso, Dagestanso… źardojak avoľť kirvaze. Lisni, sťako lamoń sodïjtne lomanenť lemdiź «Arsića lomaneks».

Sajeź «Eŕazdenť arseź» knigastonť.

Mikšnevi son redakćijaso, pitnezë 200 ćel.