Daŕań Vaľaneń karšo val

Daŕań Vaľaneń

karšo val*

Śukpŕa, Daŕań Vaľa! Śukpŕa, Valentina Ivanovna!

Tolajde sermat lovnïja paro meľsë. Pek kecnevtimek: veteće ije lovnat «Erźań Mastor» gazetanť. Vasńa sakšnïń meľs: sermat «panžadoks» a nevtems. Dï vana meks. Konćertnesë, festivaľtnesë, kištematnesë, morotnesë, eŕva kodamo ťusoń «stoľtnesë» lï lijaso-mejsë ejsënek mančiť. Peľan gazetatneń panžoms, kuš iľa sovseja internetskak. Morot, morot… Kuš pileť potomdïť! Kelenek, natoj tesë, Mordovijaso, kulomań leksemaso leksi, sadiktnesë čolediť ejkakštnë anśak… ruzoks. A miń činek-venek moratana-kištťana. Tede, vana gazetatne, sïnś bojartnë-vlastne čať-mo-niť! Teke kalt. Čaťmońat, pek beŕań, tongak, Daŕań Vaľa. Iľa pokordavo.

Tolajde. Samara jondo erźań litertaturas, naukas sakšnosť 30-će ijetnestë, dï mejlejak, lamodojak lamo ine, prevej, lamoń sodïća lomanť. Sïń sťavtokšnïź piľge langs erźań kelenť, literaturanť, kortasť, sermadsť, arsesť erźaks. Te Raptanov Timofej , Artur Moro, Radajev Vasilij, Ľuľakina Serafima, Vtulkin Mihail, Kirillov Petr… Vese sïń sermadsť Erźaks! Nej kadovś «Em»-s dï «Śatkos» erźaks śormadïća vejke — Drigań Tolaj. Kodamo śupav, vańks kelezë, kuva eŕavi tejevkšnï kaźamoks, kuva-kuva — pejdi. Miń tenzë vese lovnïća erźatneń peľde jovtatano śukpŕa. Śukońado tïńgak. Erźaks parste śormadï Žuravlev Čislav. Son poët, staťat a sermadï.

Śormań kučij duginem! Lamo tevť topavtado. Konćertt, festivaľť-mezť. Vadŕa. Teveś paro. Anśak sodama: moramoń-kištemań ormaskadomaś jutavtovi ve meľsë: morotnesë, konćertnesë, eŕva kodamo ťusoń festivaľtnesë, ćentratnesë… kopačams, keksšems erźań kelenť kulomanzo. Te čaŕkodevi pakšanteńgak. Sedejak «Erźań Mastoroń» lovnïćatneneń.

Meze tema?

Melenť — eŕavi idems erźań kelenť — sovavtoms erźatneń prevs, sedejs dï jožos. Vana vaseń, vesemede eŕaviks dï lezëń kandïća tevenek. Teń turtov eŕaviť kuľań sravtnema nežeť (sredstva massovoj informaćii — Smi) — TV, radio, knigat, gazetat, žurnalt… Lovt, Vaľa sazorom (ton mondeń odat), isťamonok arasť. Uli źars vejke — «Erźań Mastor» gazetaś. Son, son bajagań čavićaś! Son Eŕamos, Valskeń činteń terdićanok! Te avoľ pŕań šnamo. Anśak vana tïń, Samarań erźatne, sonzë… a lovnotado. Te pokštojak pokš kažo (beda). Lisi, mezejak a sodatado erźań kelenť jožodonzo, meze tejevi martonzo, a sodatado erźań vejsënďavkstnëń važoks (slugaks) tejemado, a sodatado kiť kelenť kis aštićatne dï kiť oťmas vajavtïćanzo. Topavtodo pokš tev, anskä avoľ seń, kona eŕavoľ dï eŕavi vas-ńa-jak! Sïnst, vlastneń, ćelest-melest vejke: sedeje kurok ruzïjavtoms lija naćijatneń. Teń turtov erźatneń karmavtïť kišteme-ćapamo. Teń kis jarmakt a loviť, neť samaj festivaľtnes-ćentratnes čudiť jarmakoń lejť. Teń eŕavi čaŕkodems, Vaľa sazorom! Meŕat, lovnat «Em»-ť vete ijeť. Koda sestë eź panžovo kije ki dï kije meze tei?

Paroń arseź Nujań Viďaz, «Erźań Mastor»

P.S. Keman, śormadï teť sonś Tolaj aťa