«Mastoravań» či marto!

16 apreľa 2006 g. v Saranske sostojalśa vtoroj Kongress Erźan. Na nem bïlo prińato rešenije: ježegodno 21 dekabŕa otmečať deń roždenija eposa «Mastorava» — «Mastoravań Či».

V epose «Mastorava», avtorom kotorogo javľajetśa Aleksandr Šaronov, vpervïje vojedino sobrana naša kosmogonija: panteon nebesnïh i zemnïh bogov; geroičeskij epos — raznïje drevnije istoričeskije pesni-skazï s Velikimi Voinami, sredi kotorïh v ćentre stoit Ińazor Ťušťa; tradićii i obïčai, videnije na okružajuščij i žiznennïj mir; estetika, filosofija, pedagogika.

Epos sohranil imena velikih gerojev nïnešnih erźan i mokšan: Ineškipaz (sozdateľ mira i Zemli), Ange (mať Ineškipaza, krasavica), Čert (hoźain černïh sil), Kudadej (praroditeľ erźanskogo naroda), Ťušťa (sobirateľ (obediniteľ) Zemli erźan i mokšan), Narčatka (Velikaja mokšanskaja ženščina-voin, vojevavšaja s mongolami), Samańka (vźavšij gorod Kazań) i mnogih drugih. Vse oni — nadmennosť i krasota našego naroda.

«Ruća» jarmak Pargośkak vese erźatneneń arsi šumbrači «Mastorava» morokeŕksëń Činť kuvalma! Erźat, lovnodo «Mastorava»-nť, sestë źardojak a sezevi se pikskeś, kona śulmi nejeń škań erźatneń Erźań Mastoronť marto!

Eŕuš Vežaj,«Ruća» fondoń pŕavtoś, Murman jonks

    

Meľvanoviks erźań lomanť! Teči Erźań Mastorso od Pokšči — «Mastoravań či». Arseťano veseneń šumbra, keńarksto peškse eŕamo dï sede lamo izńavkst erźań kelenť kis aštemań tevsënť. Kemťano, Mastoravaś sval karmi minek sedejsë, minek veŕsë, minek jutkso. Pokšči marto, ojat-jalgat!

Erźań keleń idema fondoń vetićatne

    

2007 ijeń acamkovoń 22-će čistë Sankt-Peterburgso jutavtovś keńarksčiń promks. Ejsënzë jovtnevś «Mastorava» eposoń śormadïćadonť, vanozeľ video-peľkske «Mastorava». Lovnovsť «Mastorava» eposstonť sajevkst.

Vastovomanť veťaś Petŕań Anďu.