Uleveľťkak Ijerëń konďat... Jovtnema.

Uleveľťkak Ijerëń konďat… Nujań Viďaz. Jovtnema.

←Načalo v «Em» 2/226

Apak učo Ijer kuvakasto leksťaś dï tock lotkaś. Ojmseme? Venelev molemazo saś? Učotano — araś, učotano — araś. A arsijak. «Meze-buti lija, avoľ veneľks», — jutaś pŕavam.

— No-o-o, Ijer, no-o-o, — čevtestë, pejeďkšneź ladso merś vetićaś dï vesť-kavksť nockovtś veďmetnesë. Bukaś marikskak eź teje. Prok lemenzëjak stuvtïze. Alamos ašteź tago «no-o-o», karšonzo teke — a sïrk, a sork. «Vantaka, teke arasťanokak», — peńaćaź pškadś Miťa leľam langozom varštaź.

— No! No! — eź kirdeve, aćiŕgadoź seŕgedś «pŕavtom» veďmetnesë varsodemstë akunsolïćanť kaŕaz langa. Lezëvteme. Piľge čalgavksonzojak ezize polavto. Ašteś tarkasonzo, meŕat, piľgenzë kanazkadsť.

— Varčik teń, — venstiń kinť čiresë eŕbań kurakšsto sede kurokke keŕaź suroń ečksë iľov.

— Eŕga, — mariń nusmańasto karšo; Miťa saize keďstëń «karmavtomkanť» dï avoľ pek vijevstë, jožoń maŕaź, źarïjaksť avaždïze rakšanť piľge langa dï lija tarkava. Tago teke: eź kirťato ve sanozojak. «Kańa ovse uš a maŕat sëreďks?» — tokimim sedej rizks pajstomo bukanť langs vanoź. Araś, eź maŕa. Moń eź maŕa, moń meľavksom.

Jutïń ikelenzë. Jukstija ažija pes śulmaź panst veďmenť dï targija čiŕkenteń peznavtoź čoblastonť. Vaďašija uskićanok kelej pondakš końanzo dï «no»-ť ďoľaź, koľnevteź ladso jovtneź, pediń veďmesënť terdeme-uskomo ikelev. Ezimim čaŕkode. Eź varštaja langozom. Prok kuloś. Sťado. Nej meze tejems?

Ušodïnek «veľmevtemenzë» kavto jondo: mon nockijan panst novtasonť, Miťa leľam «kavańakšnï» Ijerëń udaldo — veďmetnesë dï iľovsonť. Sťakoń meľavkst! Čavt kuš kulomozonzo — čavo. Avoľ putoms vij, nežedems, nockovtoms, sïrkak a tei.

Čarïnek-karmavtninek «traktoronok» peŕka čas malava. Avoľ anśak «kajsinek» tenzë, kortïnek, eńaldïnek, terdeź, molems meľgan, andïja kši kočomonokak. Jalateke tevenek eź lise. Ašteś Ijer ažijatneń jutkso — teke kežť pandś.

Meze tejems? Koda ulems?

— Savi šoždalgavtoms, — arsezeveź dï stakasto leksťaź jovtïze melenzë Miťa leľam dï jortoź jortïnze veďmetneń bukanť langs, — lijaks, vantaka, mezejak a lisi.

Verde alov buhainek čočktnede źarïja. Kadïnek peľ ulav. Keminek: teń uš Ijer izńasï. Meze te sonenzë?

Saiń langstonzo veďmetneń.

— No-o-o, Ijer, no-o-o, Nuźaj!

Babań pešte! Sodaś majsevtićanok tekeń: a sïrk, a sork. Ašteś, meŕat, počo viďs vajaś modanteń.

— Savi tago źarïja valgstoms, — meriń kežtneń kirdeź dï jožoń kaladoź.

— Sestë uš čavo krandaz kadovi. Son meze, ormazkadś? — mašneteź seŕgedś Miťa leľam dï vïrk kuzś krandazs. Mon meľganzo.

Kadïnek nile-vete, sede ečktnede, čočkt.

Nej uš…

Vide, śurakšonok, prok langsonok pejdeź — izniń! — tejś tarsk dï či-i-kork ulavoś sïrgaś tarkastonzo, bukanok sasto eskeľaź poladïze kinzë.

Nu i tevť…

Vana pandopŕaśkak.

«Meze, nile-vete čočko marto sede tov, kudov? Kadsïnek lijatneń? Eli kandtnemat śavdiks langso? Vasolo. Peľ vajgeľbeška. Veľť uš psiť karmiť pengtne. Tejak: kandomo tujemstënek bukanok a tui-sezi kudov?» — kaškasť kevkstnematne pŕasom.

— Tui-araś, karmatano kandtneme, — teke marinze arsemam, putś pe kavtoldomatneneń eznaľam dï tuinek merezenť topavtomo.

Sasť sundeŕkst. Tija-tuva puvavsť-veľmesť olańa teštineť. Maŕavi, ćitniť-konštniť dï paroń arseź toškiť minenek: «Kapšado, ćorat, kapšado! Kizëń veś avoľ raužo śokseń. Pačkodide kudov kuš ašolgadomado ikele». Psilgadïnek. Ono źaro kaŕazt jažinek. Čiń psinť matramozo duh a maŕavi.

Kepeďsïnek, petnes kundaź, kandonť, putsïnek lavtov langs dï sejeďstë-stakasto lekseź, luntik-pentik ikelev, pandïnenť ťokškes, koso uči, kemťano, bukanok. Źaro isťat «»rejst» teinek? Ezinek lovo. Kortï ejstëst langsom majkaś — hoť purdïk, lopodś sureń pes. Kecnevtś lijaś. Vasńa mašnetinek, rangomas pačkolinek, meks rakšanok kevenzaś, tarkastonzo a sïrgavi, nej mekevlang — kecninek aštemazonzo, źars tukšnïnek alov. Okojniki noskoź-puvseź pačtinek mejeľće kandonť. Modas apak noldtne kepedinek dï koda eŕavi aravtïnek ulavonteń.

«Iľazo tago ordado…» — tokimim navola keľme meľne veďmetneń sajemstë. Śuk Ineškinteń — isťa eź lise. Ijer nežedś piľgsënzë modanteń, venstize, uskoź, siveksstënť pŕanzo dï krandazoś čikor-čikor sïrgaś tarkastonzo.

Va-aj! Praś, maŕavś, langstonok aonkstavića stalmo.

Škaś moli. Vana Ijerëń eskeľksënzë sede kelejgadsť, tuś sede eŕazasto. Miń dubor-gabor meľga-meľćek kuzinek čočktneń langs.

I na Tihom okeane Svoj zakončili pohod… —

keńarkstonť, sizemanť langs apak vano, seŕgedś veŕga vajgeľ Miťa leľam — kolïze morosonzo veń udïća kaštmolemanť.

…Jogań dï Mikejeń kudosost venzë perť palś tol. Ezť udo. Učosť ćorast, virev pengs tuićast. Sïnenst murdamoľ-samoľ činzë valgoma škasto. Madś čipajeś. Sundeŕgadś. Saś ve, karmaś ašolgadomo. Ćoratne jala araseľť, araseľť…

    

«Ijerdema» dï ejstënzë lisića «ijerdams» valtnëde karmiń sodamo doprok šeržejgadoma dï čuvto pŕas kadoviks sormseveź umareks škastom. Seks, čaŕkodevi, a sodïliń Ijer bukanť lemdenzëjak. Valkstnëva azgonďamston-šatamston erteviń ejzëst dï eľ eziń ajmeľgado kecnemadonť: «ijerdems» — tejems mezejak kińgak apak kunsolo, meze langskak apak vano, eseť ladso-meľsë. Ruzoks — «upŕamstvo», «upŕamiťśa». Te ruzoks. Tede sodï eŕva-eŕva pakšaś. Erźaks vana… Sekskak jonkstaviń talnozeviń meľdenť: kodamo śupavoľ erźań keleś valso-gajťsë!

Vide. Valonť zëmenzë a sodïlija. Seń kis lamoksť avtobusso-koso, mik kudosojak, savkšnoś marsems, sede sejeďstë ruztnëń kurgsto: «mordovskoje upŕamstvo», «upŕamïj, kak mordvin». Kojsëń, te malavgak a vide. Vasńajak, kije te «mordvinëś»? Erźatne? A kemevi. Uliveľťkak ikele, umok-umok erića erźatne, pokšťanok pokšťast Ijer bukanť konďamo ijerat-ijerdićat, Modast, Čačoma Mastorost, kelest dï kortamost-morost lija raśkeneń avoliź makso, avoliź tongo pŕast jat jonksoń aškonteń.