A eŕavi muzgordems! Sedejak śovnoms...

Koj-kiť peńaćiť, mik śorma saś: meks ezinek vasto «lomańks» Raśkeń Ozks sïćatneń Mordovijań tombaľde. Pokordavsť, vasńajak, Samara dï Obran Oš jonksto sakšnïćatne. Lisś, viťkstatano, iľveďks — araseľ teškstamoń (registarćijań) koŕas lomanenëk. Eŕavoľ kuš mikrofon veľde javoľavtoms. Teńgak pevteme tevtnede noldïnek vakska.

Karšo čistë sïćatneń marto vastnevinek: Uľan Oš, Marij El, Murman jonks, Udmurtoń Mastor, Moskov Oš… Ozksoń čistënť isťa eź lise. Ška araseľ. Tevť, tevť, tevť… Minś purnïćat-teićat, minś žo topavtïćat. Parste, muzgordićat, sodatado: avoľ alamo vastneviť prevs putïćat, tonavtïćat dï veľť alamo tevs pravtïćat. Eŕavi teń čaŕkodems. Sekskak iľado kapša čumondoms.

Eź savo avoľ anśak kortnems, mik nejems Orenburg jondo pačkolićatneń. Pek eŕavoľ. Eź savo śuvordams kedest Jekaterinburgoń, Tulań lomantneń. Kolmo-nile valso pŕadovś kortamonok (erźaks!) Indrek Śarg dï sonzë kinogruppanzo marto Tartusto.

Avoľ anśak teškstamoń teveś. Koj-meze lijaśkak lisś avoľ arsezenť koŕas. Eľ ezinek ajmeľgado Ozavanť pŕaso pangoń arazdenť! Eź tejeve sokaso kiŕks Maronť peŕka, eź lise «spiraleś»… Te vese baška-baška peľkst. Pokš tevsë sval isťa ersi. Vesemga žo Ozksoś jutaś, vijenëk koŕas, abeŕaństë. Kuľaś — veľmevtevi Rossijaso kezëreń pingeń, pokš smusť marto, mazïj dï prevej koj — sradś avoľ anśak Rossijanť, vese Modamastoronť keles. Valonť poladomga: Orenburg jondo, pačťasť tenek, sakšnosť kavkso telekamera marto. Internets sovasť, lovt mirëń keles sradsť, ťožat fotografijat, reportažt, kuľat. Nej mikšnevi Raśkeń Ozkstonť videokasseta. Lemezë fiľmanť «Erźań Raśkeń Ozks». Te avoľ «šum», avoľ «šoroh», avoľ «greť ruki», te — ojmejožoń kepedema, maŕams eś pŕanť erźań raśkeń petńavkskeks, te — tev.

A eŕavi kežijavtnems, a eŕavi vešnems sardt. Sïń, sodatano, eŕavindeŕajť, mukšnoviť alstojak. Sïnst tarkas, peńaćićat, reďamo valdo jonkstnëń, paro tevtneń, maŕamo malasot aštićanť kenerepakarenzë. Teke marto, langs targsema čopoda tevtneńgak, konatneń sejeďstë tejniť kirdijtne-vlastne.

Alamo sedejškava erźań kelenť kis aštićatnede. Sekskak esenek jutkova muzgordematne — pokštojak-pokš pežeť, vesemede pokš avańks tev. Śovnomat lijatneń. Vanodo, keveteje ijes a sadiktnes, a školatnes, a televidenijas-radios erźań kelenť eziź nolda. A noldïť Mordovijań tombalev, onksťaź kirdiť «Čilisema» žurnaloń. Vana sïnst, neť anoldïćatneń, eŕaviťkak sëmedems. Ulevlinekak sede lamonek, sede «laksevlinekak» kelenëk kulovtïćatneń. Sïń isťamo nuľgoďks tev tejeme avoľť karma. Nej vana…mukšnoviť «laksićat» setneń, kiť kevetejede lamo ijeť maksïť eŕamost Ine teventeń — idems kulovtomado Erźań Raśkeń. Teń lemezë avoľ pežeť, meze-buti lija.

«Vejsë, anśak vejsë, erźat, vijevťano!» — teń sval kirdema meľsënek.