Архив · 2004 · № 18 (193), 24 сентября
№ 18 (193), 24 сентября эрзянский
Meześ kecnevti, meześ — ...
Meześ kecnevti. «Erźań Mastoronť» peŕka purnavsť vańks ojme, erźań keleń večkića, lamoń sodïća źarïja naćijań lomanť. Lemest, familijast jovtnems a savi. Sïnst sodasïnk publikaćijast kuvalma. Minek gazetaś avoľ ve lomaneń dï avoľ redakćijań vijsë tejevića gazeta, kodamot lamotne. Korrespondentënek arasť. Sonzë «čapiť», lamoń kuvalma, lovnïćatne. Kelejgadś, vaseń nomertnëń koŕas, geografijanok: Rossija, Ukraina, Estonija, Suomi, Sša… Tenek śormadïćatneń jutkso, erźatnede baška, mokšot, tatart, ruzt, ukraint, est, marijť, komiť, udmurt…Te keńardovtï. Sedejak pek kecnevti teveś, konań ušodïze dï tei nejgak «Erźań Mastoroś»: makś pitne zïjanonteń, konań kandś dï kandï «mordva» valoś, jovtneś kiť erźatne, sïnst istorijadost, vijtnede, kiť meľavtïť te raśkenť kis. Škań apak targse ušodś jovtneme 1937-38 ijetnestë čumovtomo ledneź erźań ine lomantnede.
Meześ nusmakavtni. Erźatne, lamot, a meľavtïť vandïń čidest, raśkedest. A sodasïź, a kirdevi mešťsëst meze te isťamo Čačoma Mastorś, Čačoma Keleś, Čačoma Meleś. Kośksť neť čarťčitne, valdo dï lomanenť lomaneks teića jožotne. Erźań keleś sodamočisë dï kuľturaso važodićatneń turtov tejevś, savi merems, pŕań tŕamo tarkaks. Teń kuvalma «Erźań Mastoroś» lamoneń lovnïćaks eź tejeve. Tiražozo 2500 ekzempľart, eŕavoľ, vesemede alamo, 25000.
Bažamot-kememat. Škaś ve tarkaso a ašti. Nej avoľ 1994 ije. Saś tenek Internet. Sonzë veľde sovaś eŕamonteń kengelemań karšo molića vij. Panžovś kenkš lija vanovtnëneń. Avoľ anśak mastorkirdijtneń. Lijatneneńgak. Polavtovś, jovtazdenť baška, mirëś-mastorośkak. Nej EC-nť Estëń Mastoroś, Suomiś, Vengrijaś. Kemťano, Jevropaś karmavtsï Rossijanť topavtomo lomaneń dï raśkeń pravatneń.
Škaś lotksemado a sodï. Sekskak eŕavi mujems vijť — sovavtoms «Erźań Mastoroń» lehatnes-jonkstnës staťat, kuľat, reportažt, jovtnemat veleń eŕamodonť, veleń hoźajstvań tejeź dï tejevića tevtnede. Tejevezë gazetaś sede lamonneń lovnïćaks, sede interes marto ulićaks. Te ašoždïne. Minek arasť pitnede važodićanok… Jalateke tejsïnek arseź tevenť. Škazo saś. Erźań keleń idema-vanstoma temaś, čaŕkodevi, kadovi vasenćeks.
Pokšči marto, večkeviks lovnïćat!
Jevgenij Četvergov, «Em»-ń redaktoroś.