Iľado panse ašo loksejtneń!

Kije dï koda anśak a tandavtni-tapi erźań kelenť. Jaži ejsënzë radioś, televidenijaś, ćeŕkovaś, činovniktne-bojartnë, kalgiť sonzë čejertne, ongiť langozonzo kiskatne. Vesemede pek naksavtïť sonzë… školatnesë dï tekš školatnesë tonavtïćatne, kineń eŕavoľ pandoks aštems pokšťań pokšťanok peľde kaześ śupav-mazïčitneń kis. Siźkemende lamo ijeń perť sïń ezť teje keľpeľksëń lemť (termint). Zïjanonť pokšolmazo a onkstavijak. Tede baška neť ijetneń perť, teke meleń kirdeź, stakalgavtsť erźań kelenť ruzoń sintaksissënť, polavtsť čamanzo, valdočinzë, tanstenzë, čačoma-kasoma kudonzo.

Te ijeń “Śatko” žurnaloń 5-6 nomersënť maksoź staťa — “Sojuznoj valtnëń lezksëst složno-podčinennoj valriśmeń tejemaso” (127 jenks). Sermadïćazo Oľga Bojarkina, aspirantka. Mezde ejsënzë kortavi, nevti lemeś.

“Štotneń”, “štobutneń”, “kabutneń”, “namotneń”, “arazitneń” doćentnë-kandidatnë dï školaso tonavtïćatne sermadomsto-kortamsto jevtniť vizdeź ladso. Čaŕkodiź mezes sïń veťasť dï vetiť erźań kelenť. Čaŕkodiź dï avoľ pede-pes. Sïnst tarkas apak kavtoldo sovavtïť neť samaj “sojuznoj valtnëń” (meks avoľ “śulmića valtnëń”?), dï veľdest neŕgiť ruzoń sintaksisëń kojtneń, teiť erźań keľstënť ruzoń-erźań ta-kodamo od keľ. Eŕavoľ sodams dï kirdems meľsë: “složno-podčinennoj” (“putneź-kunsolïća”?) valriśmetne erźań keľsë źardojak ezť śulmseve śulmsića (“sojuznoj”) val veľde. Sïnst tarkast valriśmesënť, sïnst smusteń kanstost, sïnst eŕaviksčist tuń lijatat. “Sïrgindeŕat virev, sajť martot veď”. Jevtavi teń ejsë vese. Kodatkak “butiť”, “sekst-mekst” a eŕaviť. Jevtavi meleś čaŕkodevikstë, nuŕkinestë, mazïjstë. Te, koda kortïť, — azbuka. Anśak vana keleń sodïdejtneneń (učenojtneneń) kodajak meks-buti prevs son, te azbukaś, a sajevi. Meze langskak apak vano, seľmeń końaź ećiť ejkakštnëń, mejle studentnëń vańks prevs dï valdo sedejs “štobutneń”. “Se”, “buti”, “seks”, “seń”, “kov”, “koso”, “meks”… valtnë, teškstasïnek omboćede, śulmavića valoks źardojak araseľť. “Kov moľat?” “Koso Maŕuš?” “Meks čaťmońat?” “Śovnïnek, seks a kortangak”… Vana sïnst tarkast!

Vese staťaś a sovavtovi. A eŕavijak. Son žurnalso. Kiń meľs tui, lovnosï. Ejsënzë karmavtoma: “Pŕadïnk valmerevkstnëń”. Sonzë, karmavtomanť, miń topavtsïnek meleń kirdeź.

Eŕva karmavtomasonť vaseń kiksëś avtoronť, Oľga Bojarkinań. Meľganzo kavtotneń teiń mon erźaks dï ruzoks jutavtoź, koda eŕavoľ sermadoms.

Se avoľ jalga, … (kona pejdi udalga) — 28 (teškst, bukvat). Tot ne tovarišč, kotorïj (kto) smejetśa za glazami. Udalga pejdićaś a jalga — 21.
Buti tonś beŕańat, … (paroks kijak a lovtanzat) — 38. Jesli sam ploh, horošim sčitať nikto ne budet.

Beŕańks ulemstë paroks kijak a lovtanzat — 36.

Kedenzë ašot, … (seks tevenzë makšovt) — 31.

Ručki belïje, potomu i dela truhľavïje. Kedenzë ašot — tevenzë makšovt — 27.

Kije maštoź eri, … (nužaś seń a keri) — 30.

Kto umejuči živet, togo i nužda ne beret. Maštoź erićanť kažoś a keri — 27.

Eŕamoś večksï seń, … (kona večksï eŕamonť) — 37. Žizń ľubit togo, kto ľubit žizń. Eŕamoś večksï eŕamoń večkićanť — 32.
Beŕań se lomaneś, … (konaś lijań peľde uči anśak beŕań) — 49. Ploh tot čelovek, kotorïj ot drugogo ždet toľko plohoje. Lijań peľde beŕaneń učićaś — beŕań lomań — 40.
Koso uŕadavsť pakśatne, … (toso gajgiť morotne) — 41. Gde ubranï hleba, tam pesni zveńat. Uŕadoź pakśatneva gajgiť morotne — 31.
Seneń savi pek janksems, … (kije od škanzo sťako jemavtneś) — 46. Tomu pridetśa mnogo kajaťśa, kto molodosť vpustuju rastračival. Od škanzo sťako jemavtnićanteń savi pek janksems — 43.

Karmavtomatnede baška nevteviť lamo sajevkst knigatnestë. Vana vejkeś: “Pek kećavoľ Mihal, buti virenť keles kajatovoľ traktoroń zërteś” (N.Erkaj). Erźaks sermadomaľ isťa: “Pek kecneveľ Mihal, kajatovoľgak virenť keles traktoroń zërteś.” Mezekskak te “butiś” a eŕavi, langa val. Sïntemest valriśmeś nuŕkalgadï, meleś jevtavi sede šoždïnestë, domkasto, kuroksto.

Staťasonť kemevtića nevtevkstnëde bajťak. Satïť, keman, ejstënzë sajeztnejak. Sïnst veľdejak parste nejavi: kelenëk, čačoma kelenëk (avoľ “tiriń”, avoľ veseń son tri!) vetiť veľmemanzo tarkas oťmas, veľmamo. Vijtne, prevtne, taštaź jerokčitne eŕavoľť noldams lezëń kandïj tevs: tejems keleń peľksvalt, sermadoms erźań keleń sintaksis, jertoms grammatikastonť “kilejbulotneń”, sťams dï aštems te samaj “tiriń” kelenť kis. Teń tarkas… “sojuznoj valt”.

Nujań Viďaz.